Infolinka

0800 11 12 33

Poradňa

V prípade, že nenájdete odpovede na Vaše otázky, využite našu poradňu alebo bezplatnú infolinku 0800 11 12 33

Čo je to pupočníková krv?

Pupočníková krv je krv, ktorá ostáva po narodení dieťaťa v pupočníku a placente. Obsahuje vzácne kmeňové bunky, ktoré sa dnes využívajú na liečbu mnohých závažných ochorení ako sú leukémie, lymfómy, nádorové ochorenia orgánov, získané či dedičné poruchy krvotvorby, imunity či metabolizmu a iné. Dnešné moderné technológie umožňujú uchovať bunky z pupočníkovej krvi na mnohé desaťročia.

Čo sú kmeňové bunky?

Počas prenatálneho vývoja sa organizmus dieťaťa vyvíja z akýchsi základných - nešpecializovaných buniek, ktorým hovoríme kmeňové bunky. Tieto bunky sa postupne špecializujú na bunky jednotlivých tkanív, napríklad na nervové, svalové, kožné alebo na bunky orgánov. Kmeňové bunky sú dnes súčasťou mnohých štandardných i experimentálnych terapií. Najčastejšie sa získavajú z kostnej drene, pupočníkovej krvi, tukového tkaniva ap. Kmeňové bunky z pupočníkovej krvi patria medzi tzv. dospelé kmeňové bunky. Ich použitie na výskumné a terapeutické účely je prijateľné pre všetky hlavné svetové náboženstvá.

Čím sa odlišujú bunky pupočníkovej krvi od buniek normálnej krvi alebo kostnej drene

V krvi dieťaťa i dospelého sa nachádzajú zrelé biele a červené krvinky. Pupočníková krv však obsahuje aj kmeňové bunky, ktoré sa v podobnom zložení v krvi už nikdy počas života nevyskytnú. Najdôležitejšie sú krvotvorné bunky, ktoré sú schopné premieňať sa na červené a biele krvinky, či na krvné doštičky. Okrem toho sú v pupočníkovej krvi aj iné kmeňové bunky, schopné špecializovať sa na bunky svalov, kostí a chrupaviek, bunky produkujúce inzulín, bunky srdcového svalu a iné. Po narodení sa krvotvorné bunky nachádzajú už iba v kostnej dreni. Tieto bunky sú však, tak ako iné bunky tela, ovplyvnené faktormi prostredia, životného štýlu, postupne starnú a ich schopnosť množenia sa zmenšuje. Bunky z pupočníkovej krvi sú „mladé“, odobraté vo veku nula, majú maximálnu schopnosť množiť sa. Naviac bunky z kostnej drene sa odoberajú už chorému pacientovi, môžu preto byť kontaminované či porušené predchádzajúcou liečbou, napr. chemoterapiou.

Pri akých ochoreniach sa pupočníková krv používa?

Pupočníková krv darovaná matkami do darcovskej banky sa využíva pri ochoreniach kde je potrebná transplantácia krvotvorných buniek od darcu. Ide hlavne o malígne i nemalígne poruchy krvotvorby vrátane leukémií, vrodené poruchy imunity či metabolizmu a podobne. V USA a Japonsku je dnes krv darovaná matkami najčastejším zdrojom krvotvorných buniek na transplantácie u detí. Vlastnú pupočníkovú krv je možné využiť u detí pri štandardných diagnózach na tzv. autológnu transplantáciu, najmä pri ochoreniach ako nádory detského veku (neuroblastóm, meduloblastóm), aplastická anémia, autoimunitné ochorenia ap. Využitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné aj v dospelom veku. S vekom sa dokonca zvyšuje počet a častosť ochorení, pri liečbe ktorých sa využívajú vlastné krvotvorné buky. V rámci experimentálnej terapie sa dnes v USA a Nemecku sledujú liečebné účinky vlastnej pupočníkovej krvi pri ochoreniach ako diabetes typ 1 alebo pri neurologických poruchách.

Používajú pupočníkovú krv aj slovenskí lekári?

Slovenskí lekári majú s pupočníkovou krvou dobré skúsenosti. V prípade vhodnej diagnózy by možnosť jej použitia uvítali. Doteraz použili pupočníkovú krv od súrodencov pre malých pacientov s ochoreniami: chronická leukémia, Blackfan-Diamondova anémia, dedičné metabolické ochorenie adrenolekodystrofia a aplastická anémia. Vlastnú pupočníkovú krv použili úspešne na podporu krvotvorby pri liečbe malého chlapca s nádorom mozgu – typ meduloblastóm.

Môže sa použiť pupočníková krv pre súrodenca alebo pre iného člena rodiny?

Pupočníková krv môže použitá nie len pre dieťa, od ktorého bola odobratá, ale aj pre jeho súrodencov. Pri mnohých ochoreniach sú totiž potrebné krvotvorné bunky od inej osoby - darcu. Ide o ochorenia, keď ich pôvod môže byť prítomný už v krvotvornej bunke, najmä geneticky podmienené poruchy krvotvorby či metabolizmu, niektoré leukémie a iné. V tomto prípade je najlepším darcom súrodenec. Pre úspešnú transplantáciu pupočníkovej krvi od inej osoby je potrebná zhoda medzi darcom a príjemcom (to znamená aj medzi súrodencami). Porovnáva sa kompatibilita medzi tzv. HLA antigénmi, čo sú akési tkanivové znaky prítomné na bielych krvinkách. U vlastných súrodencov je pravdepodobnosť úplnej zhody 25%. Na porovnanie, keď sa vyhľadáva vhodný darca v medzinárodných registroch, často sa nenájde ani medzi miliónmi registrovaných darcov. Ak je v rodine už staršie dieťa, ktoré trpí na ochorenie liečiteľné transplantáciou krvotvorných buniek a matka je opäť tehotná, ošetrujúci lekár dieťaťa odporučí odber pupočníkovej krvi. Takéto súrodenecké odbery sa realizujú vo všetkých pôrodniciach na Slovensku a sú pre rodičov dieťaťa bezplatné. Použitie pupočníkovej krvi dieťaťa pre iných členov rodiny je nepravdepodobné.

Aký je rozdiel medzi darovaním pupočníkovej krvi a uskladnením pre vlastnú potrebu dieťaťa?

Pupočníková krv darovaná do darcovskej banky je určená na tzv. alogénnu transplantáciu, pre pacientov, ktorí potrebujú transplantáciu krvotvorných buniek od inej osoby. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny je k dispozícii pacientom kdekoľvek vo svete. Ak máte uskladnenú pupočníkovú krv pre vlastnú potrebu dieťaťa, rodičia sú jej vlastníci a dieťa má na ňu okamžitý nárok. Je určená na autológnu transplantáciu pre samotné dieťa a pri niektorých ochoreniach môže byť použitá aj pre súrodenca.

Prečo sú kritéria na darovanie prísnejšie ako kritéria na odber pre vlastnú potrebu dieťaťa?

Pupočníková krv, ktorú matky darujú do darcovskej banky, je určená pre cudzieho človeka. Bunky jedného človeka vnášame do tela iného človeka. Ide o veľmi závažný zásah do organizmu pacienta. Preto sú na výber darkyne stanovené legislatívne aj medicínske kritéria. Cieľom takéhoto prísneho výberu je ochrana pacienta – budúceho potenciálneho príjemcu. Výber je zameraný na vylúčenie všetkých možných rizík prenosu ochorení do organizmu pacienta. Použitie vlastnej pupočníkovej krvi, podobne ako auto-transfúzia, je podstatne menej zaťažujúci výkon pre pacienta. Do organizmu vnášame jeho vlastné bunky, ktoré už raz boli súčasťou organizmu dieťaťa. Tieto bunky sú geneticky identické, takže nezaťažujem organizmus stretnutím s cudzími bunkami. Naviac, bunky z vlastnej pupočníkovej krvi prešli počas tehotenstva a pôrodu tými istými podmienkami ako samotné dieťa, preto možné riziká pri prenose dieťa už nijako neohrozujú (na rozdiel od cudzieho človeka).

Ako prebieha odber pupočníkovej krvi? Je odber bolestivý?

Odber pupočníkovej krvi sa robí ihneď po pôrode dieťaťa, po prestrihnutí pupočnej šnúry, avšak ešte pred pôrodom placenty. V čase odberu je dieťa už v starostlivosti detskej sestry. Placenta a pupočník sú orgánmi dieťaťa, ktoré už po pôrode stratili svoju funkciu, nie sú to orgány matky. Preto odber nie je nepríjemný a bolestivý ani pre matku, ani pre dieťa. Odber vykonáva školený pôrodník alebo pôrodná asistentka pomocou sterilnej súpravy, ktorá je k dispozícii v každej pôrodnici. Ihlou sa napichne pupočná žila a krv sa nechá vytiecť do odberového vaku. V niektorých prípadoch sa dá zvyšná krv z placenty ešte odobrať do striekačiek. Počas pôrodu je prvoradou povinnosťou lekárov postarať sa o dieťa a mamičku, a až potom o odber pupočníkovej krvi. Preto sa môže stať, že v špecifických prípadoch lekár nemôže pupočníkovú krv odobrať.