Uskladniť alebo neuskladniť pupočníkovú krv? To je otázka, ktorou sa zaoberajú mnohí nastávajúci rodičia. A odpoveď? Nie je jednoduché sa k nej v spleti protichodných tvrdení a skresľujúcich informácií dopracovať. Čo sú mýty a čo fakty?
Pupočníková krv je jedným zo zdrojov krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sa využívajú najmä pri liečbe hematologických a onkologických ochorení ako sú leukémie, lymfómy, vybrané nádorové ochorenia, získané či dedičné poruchy krvotvorby, imunity či metabolizmu a iné. Hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek.
Tieto transplantácie sa vykonávajú pomocou vlastných buniek alebo sa využívajú bunky od darcu. O tom, či je lepšie použiť vlastné krvotvorné bunky, alebo bunky od darcu, lekár rozhoduje individuálne, podľa ochorenia.
Vlastnú pupočníkovú krv nie je možné použiť
Štatistika hovorí, že vlastné krvotvorné kmeňové bunky sa využívajú častejšie ako bunky od darcu, a to asi v 60 % všetkých transplantácií. Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné všade, kde sa indikuje na liečbu transplantácia vlastných krvotvorných buniek.
Pupočníková krv sa využíva aj v oblasti regeneratívnej medicíny, kde sa liečia rôzne poškodenia tkanív (napr. po úraze), alebo neurologické ochorenia, ako napr. Detská mozgová obrna. Tieto typy liečby sa vykonávajú prostredníctvom klinických štúdií, ktoré spĺňajú prísne pravidlá. Dôležité sú pri tejto liečbe aj iné biologicky aktívne látky, mezenchymálne kmeňové bunky, exozómy a ďalšie zložky, ktoré pupočníková krv obsahuje a ktorých liečebný potenciál je v súčasnosti predmetom intenzívneho skúmania. V súčasnosti je oficiálne evidovaných vyše 600 klinických štúdií, v ktorých bola použitá pupočníková krv. Tieto štúdie môžu v budúcnosti umožniť jej využitie pri mnohých ďalších ochoreniach.
Využitie pupočníkovej krvi na Slovensku si môžete pozrieť tu.
Pravdepodobnosť, že dieťa využije uloženú pupočníkovú krv je nulová
Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie vlastných krvotvorných buniek počas života je 1:400. Tento výpočet urobili americkí vedci na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií. Do 20. roka života človeka je táto pravdepodobnosť 1:5000. S vekom teda pribúda počet aj frekvencia ochorení, ktoré je možné takto liečiť.
Uchovanú pupočníkovú krv nemôže využiť nikto z rodiny
Vlastný súrodenec
Podstatné pri použití uloženej pupočníkovej krvi pre rodinných príslušníkov je zhoda tzv. transplantačných znakov (HLA znakov), podobne ako je to pri transfúzii krvi, kde musí byť zhoda v krvných skupinách. Transplantované krvotvorné bunky sa začnú množiť v kostnej dreni pacienta a vytvoria aj nový imunitný systém. Ak tento nový imunitný systém nie je kompatibilný s bunkami príjemcu, môže si bunky príjemcu pomýliť s infekciou a začne bojovať proti jeho bunkám. To môže viesť k smrti pacienta.
Najvhodnejším darcom je zhodný súrodenec. Súrodenci sú plne kompatibilní v 1 zo 4 prípadov (25 %). Takéto transplantácie od darcu nesú najmenšie riziko.
Aj na Slovensku už lekári viackrát úspešne použili pupočníkovú krv od súrodenca pacienta.
Rodičia
V posledných rokoch sa podarilo úspešne vykonať aj tzv. haploidentické transplantácie - to znamená, ak má darca a príjemca na 50 % rovnaký genetický materiál.
Rodičia sú s dieťaťom zhodní len na polovicu (každý jedinec odovzdáva svojmu dieťaťu polovicu genetickej výbavy - žena do vajíčka rovnako ako muž do spermie uloží polovicu svojej genetickej informácie).
Haploidentická transplantácia je možnosťou pre niektorých pacientov, ktorým chýba kompatibilný súrodenec alebo vhodný nepríbuzný darca.
Pupočníková krv je zbytočná, sú aj iné zdroje krvortvorných kmeňových buniek
Výhody vlastnej pupočníkovej krvi v porovnaní s vlastnou kostnou dreňou alebo periférnou krvou sú:
- transplantát je už pripravený – je možné vykonať transplantáciu okamžite, bez čakania a rizika neúspechu pri odbere a príprave transplantátu z kostnej drene pacienta,
- bunky nie sú zaťažené ochoreniami získanými počas života, liečbou či procesom starnutia,
- bunky majú lepšiu schopnosť ďalej sa deliť.
Navyše, vlastná pupočníková krv môže byť využitá aj v prípadoch, keď sa po prepuknutí choroby už vlastné bunky získať nedajú – napríklad pri zlyhaní kostnej drene.
Pri vrodenom ochorení obsahuje toto ochorenie aj pupočníková krv. Je potom vôbec možné vlastnou pupočníkovou krvou niečo liečiť?
Vrodené leukémie, alebo lepšie povedané, leukémie, ktorých základ vznikne už pred narodením, sú, našťastie, vzácne a prejavia sa do 2-3 rokov veku. Väčšina leukémií však vzniká až v neskoršom veku a ich „zárodok“ v pupočníkovej krvi nie je. Na dôvažok, nejde len o liečbu leukémie, transplantácie vlastných krvotvorných buniek sa robia aj pri iných ochoreniach (neuroblastómy, mozgové tumory, lymfómy, germinatívne tumory, nefroblastóm, niektoré typy sarkómov, retinoblastóm) a zabúda sa na nenádorové ochorenia – už spomenuté zlyhanie kostnej drene, autoimunitné procesy, diabetes mellitus (cukrovka typ I, detská mozgová obrna a iné – klinické štúdie v týchto oblastiach už prebiehajú.
Bojím sa, že odber môže byť bolestivý pre mňa alebo dieťa
Nie. Odber pupočníkovej krvi či tkaniva pupočníka a placenty je úplne bezbolestný a bezpečný pre matku i dieťa, vykonáva sa vtedy, keď je už o dieťa i mamičku postarané. V čase odberu pupočníkovej krvi je už pupočná šnúra prestrihnutá a zasvorkovaná a dieťa je v starostlivosti pediatra. Odber v žiadnom prípade nezasahuje do štandardného priebehu pôrodu.
Odber nie je možný pri dotepaní pupočníka
Prestrihnutie pupočnej šnúry v čase od pôrodu do 1. minúty má iba malý dopad na kvalitu odberu. Prestrihnutie pupočnej šnúry po 1. minúte má však za následok menší objem a nižšiu bunkovitosť pupočníkovej krvi. Pri dlhšom dotepaní je preto vhodné zvážiť typ odberu, ktorý obsahuje aj odber krvi z povrchových žíl placenty.
Pupočníková krv môže byť uchovaná iba pár rokov
Doterajšie výskumy uskladnených živých buniek (spermie, kostná dreň, pupočníková krv a pod.) ukazujú, že kryokonzervácia v tekutom dusíku udrží bunky životaschopné niekoľko desiatok rokov, či dokonca neobmedzene. Ďalšie štúdie súvisiace priamo s pupočníkovou krvou porovnávali vzorky po niekoľkomesačnom a niekoľkoročnom uskladnení, pričom kvalita pozorovaných vzoriek sa nelíšila ani po 25 rokoch. Na základe doterajšieho výskumu neexistuje na uskladnenú pupočníkovú krv lehota exspirácie.
