Prvýkrát bola pupočníková krv použitá na transplantáciu v roku 1988 v Paríži. Pacientom bol americký chlapec trpiaci na Fanconiho anémiu, ochorenie liečiteľné jedine transplantáciou krvotvorných buniek. Darcom pupočníkovej krvi bola jeho malá sestra. Pacient je dnes zdravý muž a má svoju vlastnú rodinu. Od tohto úspechu sa vo svete použila pupočníková krv 60 000-krát a to nielen u detí, ale aj u dospelých.
Využitie pupočníkovej krvi od darcu
Pupočníková krv darovaná do registra darcov pupočníkovej krvi sa využíva pri ochoreniach, kde je potrebná transplantácia krvotvorných buniek od darcu. V USA a Japonsku je dnes pupočníková krv najčastejším zdrojom krvotvorných buniek na alogénne transplantácie (bunky od darcu) u detí.
Využitie vlastnej pupočníkovej krvi
Pupočníkovú krv dieťaťa pre vlastnú potrebu je možné uskladniť v rodinnej banke pupočníkovej krvi. Táto krv je určená na použitie u detí, ktorým bola odobratá na tzv. autológnu transplantáciu. Ide hlavne o ochorenia ako nádory detského veku (neuroblastóm, meduloblastóm), aplastická anémia, autoimunitné ochorenia a pod. Nové možnosti jej využitia sa ukazujú v oblasti tzv. regeneratívnej medicíny.
Vyžitie pupočníkovej krvi od súrodenca
Pri transplantácii pupočníkovej krvi od súrodenca je potrebná zhoda (kompatibilita) medzi tkanivovými znakmi, tzv. HLA antigénmi. U vlastných súrodencov je pravdepodobnosť zhody HLA antigénov 25 %.
