Pred šiestimi rokmi profesorka Joanne Kurtzbergová, lekárka a výskumníčka z Duke Univesity v USA, zachránila život malému dievčatku z Izreala bojujúceho s rakovinou. Tento rok sa táto inovatívna lekárka stretla s dnes už 13-ročnou Amit Kadosh.

“Som šťastná, že môžem vidieť, ako veda dokáže poskytnúť riešenia v prípadoch, ktoré sa považovali za beznádejné,” hovorí. “Len dúfam, že tí ktorí pokračujú vo vyhadzovaní pupočníkovej krvi do koša čo najskôr zistia, že konajú nesprávne a že pupočníková krv je vlastne poklad.”

Jednoduchá vnútrožilová injekcia

Prof. Kurtzbergová založila detský transplantačný program na Duke University Medical Center, kde lieči deti trpiace na rakovinu a ochorenia krvi a imunitného systému.

“Mala by som byť na dôchodku, ale v Severnej Karolíne našťastie zrušili povinný odchod do dôchodku.”

Pred 6-imi rokmi prišla 7-ročná Amit Kadosh práve do tohto centra, ktoré prof. Kurtzbergová riadi.

“Amit začala chodiť do prvej triedy, 3. septembra oslávila svoje narodeniny a o tri dni na to jej bola diagnostikovaná leukémia,”

spomína jej otec Yuval Kadosh. Prisahal, že pôjde aj na koniec sveta, aby zachránil život svojej dcérky.

„Jedna nezisková organizácia zorganizovala pre Amit medzinárodnú kampaň, ale v Izraeli a ani na celom svete sa nenašla pre ňu vhodná kostná dreň. Dr. Bracha Zisser, ktorý riadi banku kostnej drene v Izraeli nám povedal o výskume prof. Kurtzbergovej. Začali sme s ňou komunikovať a žili sme v očakávaní až kým sme nedostali správu, že pre Amit našli pupočníkovú krv od neznámeho dievčatka a môže podstúpiť liečbu.”

Amit dostala pupočníkovú krv od neznámeho darcu.

“Také sú pravidlá. Ľudia, ktorí darovali kostnú dreň sa môžu stretnúť s človekom, ktorého život bol zachránený vďaka darovaniu, ale v prípade darcovstva pupočníkovej krvi sú pravidlá omnoho prísnejšie. Všetko čo viem je, že daná pupočníková krv prišla z verejnej banky pupočníkovej krvi v New Yorku. Prof. Kurtzbergová začala hľadať a našla štyri vzorky, ktoré by mohli vyhovovať Amit. A zároveň mala v nemocnici voľnú posteľ, takže do štyroch dní sme všetko zanechali a odleteli do Severnej Karolíny. Vtedy mala Amit sedem rokov, bola podvyživená, skutočne na dne. Ochorenie dosiahlo svoj vrchol. Deň po tom ako sme prileteli prišla do nemocnice na testy a okamžite začali prípravu na transplantáciu, ktorá zahŕňala aj ožarovanie. Trvalo to takmer dva mesiace, kým bola dostatočne silná na podstúpenie transplantácie.”

dodáva otec.

Čo si pamätáte z dňa transplantácie?

“Keď sa hovorí o transplantácii pupočníkovej krvi znie to skoro ako scéna z hory Sinai, ale v skutočnosti je to celkom jednoduchá procedúra pozostávajúca z vnútrožilovej injekcie. Amit podstúpila transplantáciu  4. augusta a o mesiac neskôr, keď sme oslavovali jej siedme narodeniny, prišli prvé znaky  toho, že transplantácia sa podarila. Jej krvný obraz začal stúpať, čo potvrdzovalo, že jej telo začalo produkovať krvinky. Napriek tomu bola Amit umiestnená na tri mesiace do izolácie, pretože bolo vysoké riziko nákazy vírusmi a infekciami. Strávili sme tam rok a štyri mesiace, kým nám  prof. Kurtzbergová povedala, že sa môžeme vrátiť späť domov. Odvtedy lietame každý rok v lete do Duke University, aby sa pokračovalo v sledovaní.”

Koľko stála kampaň na záchranu Amit?

“Viac ako milión dolárov a bolo to celé kryté poisťovňou. Keď som mal viac ako 20 rokov, zaplatil som si poistku a postupne som dal poistiť celú rodinu – a ukázalo sa, že to malo svoj význam. Poistenie pokrylo všetko – letenky, prenájom, auto, náklady na život. Od kampane na záchranu Amit som podstúpil radikálnu zmenu vnímania. Skončil som prácu ako marketingový manažér spoločnosti s bezpečnostným oplotením a stal sa odborným asistentom pre osamelých ľudí bojujúcich s krízou. Schudol som 55 kg, prestal fajčiť, stal sa atlétom. Už som sa zúčastnil polmaratónu a mám v úmysle pobežať celý maratón. Napísal som knihu Kmeňové bunky, z ktorej sa predalo viac ako 7000 výtlačkov.”

Amit má dnes 13 a pol roka a je ôsmačka.

“Samozrejme, že si spomínam na to, ako som bola chorá a lietala som do USA a aj na všetko, čo som podstúpila, ale teraz sa už dlhý čas cítim ako normálne dievča,” hovorí. “A vzhľadom k tomu, že chcem, aby so mnou bolo zaobchádzané ako s normálnym dievčaťom, snažím sa čo najviac vyhýbať kamerám rozhovorom a hocičomu súvisiacemu s médiami. Niekedy mi otec povie, že je  dôležité aby som sa niečoho zúčastnila s cieľom rozšíriť povedomie o transplantácii pupočníkovej krvi – a tak súhlasím.”

“Tentokrát som súhlasila, pretože si vás pamätám, ako ste prišli k nám domov, aby ste napísali príbeh o mne a mojej chorobe. Pamätám si ako ste mi priniesli knihu a dnes túto knihu čítam môjmu malému bratovi Idovi, ktorý má skoro štyri roky.”

“Ido je tretie dieťa v našej rodine. Pri prvých dvoch nám ani nezišlo na um dať uskladniť pupočníkovú krv. Keď sa narodil Ido neváhali sme ani sekundu a uskladnili sme ju.” dopĺňa otec. Nedávno sa Amit a jej rodičia stretli s prof. Kurtzbergovou. “Chceli sme, aby to bolo niečo intímne a súkromné,” zdôraznil jej otec. “Samozrejme, že som bola vzrušená zo stretnutia s ňou,” vraví Amit. “Naposledy som ju videla počas posledných letných prázdnin, keď  sme za ňou leteli s mamou a som rada, že ju môžem stretnúť v Izraeli.”

Pamätáte si na ňu z čias transplantácie?

“Len neurčito. Keby som ju stretla na ulici nie som si istá či by som ju spoznala, ale moji rodičia mi povedali, že bola na čele oddelenia a môj doktor s ňou konzultoval každé zásadné rozhodnutie. Vyrobila som jej koláž z troch obrázkov – fotografiu mňa pred a po transplantácii a fotografiu injekčnej striekačky, ktorú máme odloženú doma. Keď sa ma pýtala ako mi je, ja som povedala “dobre” a usmiala sa. Ona sa na mňa usmiala tiež.”

Výsledky boli okamžite viditeľné

V posledných rokoch sú nastávajúci rodičia presviedčaní, aby sa rozhodli uchovať pupočníkovú krv svojho dieťaťa. Tá je bohatá na kmeňové bunky, ktoré majú potenciál sa stať akýmkoľvek tkanivom tela a môžu slúžiť na liečbu pri mnohých ochoreniach. Proces odberu pupočníkovej krvi sa začína v pôrodnici: po pôrode placenty sa zavedie ihla do pupočnej žily a odoberie sa do vaku s protizrážanlivou látkou, je zmrazená v tekutom dusíku a uschovaná na mnoho rokov. Rodičia majú dve možnosti. Darcovstvo do verejnej banky pupočníkovej krvi, to je pre rodičov bezplatné, slúži pre verejný prospech a bude poskytnutá hocikomu geneticky kompatibilnému. Alebo sa môžu rozhodnúť pre uschovanie v rodinnej banke pupočníkovej krvi, ktoré si zaplatia a majú istotu, že bude dostupná len pre členov rodiny, keby potrebovali v budúcnosti transplantáciu.

Sprac. podľa: parentsguidecordblood.org